Najstaršie pohľadnice na území Česko-Slovenska

Definíciu pohľadnice uverejnenú v Zberateľovi č. 2/04 je potrebné ešte doplniť, že na rozdiel od štátom vydaného poštového (korešpondenčného) lístka, ktorý je štátnou ceninou, je pohľadnica výsledkom pôvodnej súkromnej výroby a podnikania.

Medzi filokartistami nie je jednoznačný názor nato, čo ešte nie je a čo už je pohľadnica. Časť z nich ilustrované poštové lístky (t.j. rôzne dodatočné prítlače na pôvodne štátom vydané poštové ceniny) považuje za prvé pohľadnice. Aj spomenuté príklady v článku (August Schwarz z Oldenburgu, Petar Manojlovič Viedeň) sú dodatočne ilustrované, štátom vydané poštové lístky. V prípade ilustrácie Augusta Schwarza ide zrejme o omyl v datovaní, pretože pripojená novoročná ilustrácia je z roku 1876. August Schwarz je skutočne jeden z prvých, ktorý použil prítlač, ale šlo o obrázok delostrelca obsluhujúceho kanón a takto ilustrovaný poštový lístok bol podaný na poštu 16. júla 1870. Spolu s prítlačou Petara Manojloviča sú tieto exempláre považované niektorými autormi za prvé známe pohľadnice na svete. Z hľadiska techniky zhotovenia však o oboch prípadoch šlo o dodatočnú prítlač (ilustráciu) poštového lístka.

Hľadanie „vynálezcu“ pohľadnice by asi neviedlo nikam, skôr je zaujímavé sledovanie histórie poštového lístka, z ktorého sa postupne cez rôzne predbežné, súbežné a iné formy vyvinula pohľadnica. Prvý poštový lístok bol na svete zavedený do poštovej prevádzky 1. októbra 1869 v Rakúsko-Uhorsku. Hneď si získal obrovskú popularitu a veľmi rýchlo sa jeho využívanie rozšírilo do celého sveta. Z hľadiska ďalšieho vývoja boli dôležité nasledovné rozhodnutia a právne kroky poštovej správy:
- od roku 1872 boli oficiálne súkromným firmám povolené reklamné prítlače na adresnej strane poštového lístka
- dňa 1. júla 1875 uznala Svetová poštová únia platnosť poštových lístkov aj pre medzinárodný styk
- od 1. januára 1885 sa povoľuje tlač celých súkromných poštových lístkov. Týmto bol položený právny základ pre vznik pohľadníc.

Z uvedeného prehľadu by sme mohli vyvodiť záver, že pred rokom 1885 by malo ísť len o ilustrované poštové lístky, kým po roku 1885 sa môžu objavovať už prvé pohľadnice. Výskyt jedných i druhých je pred rokom 1893 veľmi vzácny a určite v každej zbierke patria medzi filokartistické a filatelistické rarity. Z motívov českých krajín sa často spomína v odbornej literatúre nemecký poštový lístok s prítlačou obrázku vrcholu Sněžky, podaný na pošte 22. júla 1873.

Čo sa týka Slovenska je známy ilustrovaný poštový lístok s tatranským motívom podaný na Štrbskom Plese 18. augusta 1888. Z pohľadníc je to pohľadnica Budatína ( od roku 1949 súčasť Žiliny) z roku 1890, kúpeľov Stará Ľubovňa z roku 1891 , kúpeľov Rajecké Teplice, Piešťany a mesta Trenčín z roku 1892, Dobšinskej ľadovej jaskyne z roku 1893. Čo sa týka Bratislavy, je známa litografická pohľadnica s poštovou pečiatkou 11. augusta 1893. Existuje ešte jedna pohľadnica Bratislavy, na ktorej sa nedá určiť dátum podania, pravdepodobne rukou odosielateľa signovaný dátum napísania pohľadnice je 17. august 1892.

Rád privítam informácie o výskyte ilustrovaných poštových lístkov alebo pohľadníc pred rokom 1890 s motívmi Čiech a Slovenska.

Július Cmorej